Vlčí mak pozná každý z nás. Jasne červené kvety tejto rastliny sú opradené mnohými poverami a mýtami. Najznámejšou je asi tá, že môžete pri kontakte s ňou a následnom pretretí si očí oslepnúť, ale nie všetko čo sa hovorí je pravdivé.
Vlčí mak (Papaver rhoses) je jednoročná rastlina. Rastie na celom svete, okrem severných a tropických oblastí. V súčasnosti sa stáva vzácnou rastlinou. Nájsť ho môžete len na neobhospodárovaných poliach, okrajoch ciest a parciel, rumoviskách… skrátka tam, kde sa nepoužívajú chemické prostriedky proti burinám. Vlčí mak je takmer nesmrteľný. Vyrastie na miestach, na ktorých nerástol desiatky rokov. Semienka tejto rastliny dokážu v pôde čakať na priaznivé podmienky na rast až 80 rokov.
Vlčí mak – jedovatý, alebo nie?
Táto rastlina obsahuje ópiové alkaloidy (morfín, kodeín, papaverín,…). Možno to znie trochu desivo, ale keď vezmeme do úvahy, že ópium sa v medicíne používa (v prísne stanovených dávkach) dosť často nie je to až tak strašidelné. Ďalej obsahuje alkaloidy, ktoré upokojujú a tlmia bolesť a rhoeadin, ktorý vyvoláva kŕče. Dávajte si pozor na jeho mliečnu tekutinu, ktorá je v zelených častiach rastliny. Hojné požitie tejto tekutiny môže vyvolať nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie.
Lupene vlčieho maku sa však v liečiteľstve využívajú. Zápar zo sušených lupeňov je vhodný proti dráždivému kašľu. V minulosti sa využíval aj na upokojenie a uspanie detí a taktiež ako liek proti hemoroidom. Dnes už ale vieme presne na čo je vlčí mak vhodný, ktoré jeho časti zberať, a ktorým mýtom o ňom veriť.
